Nicota

Vo fantázie rovinách ,
pri milostných hrách.
Za okienkom nádeje.
Kúzlo ma zavedie
na Tvoju hruď,tam,
kde je bezpečne.

Cítiť Ťa pri sebe,
srdce mi zahreje.
Niečo vo mne Ťa
stále hľadá...

Snáď on bolesť zaženie.
Za zabudnuté záveje...
Ja ..krvácam...

Chcem prstom
dotknúť sa rozkoše.
Milovať a necítiť sa sám.
Som človek...

Šťastie ma volá
do svojich osídel.
No ja schádzam dole.
Veď čo ak by...
bol si tam Ty..
sám a stratený..
no asi niesi...slzy

Dám Ti pomoc
a spolu budeme kráčať
po vysnených lesoch a lúkach...

Pod závejom sebaľútosti,
lásky zriekam sa.
Veď isto všetko tak
ako je, má byť...

Chcem Ti len dať poznania,
že minulé časy moje
boli plné úfania,
v niečo tak srdcu blízke,
ako bol si mi Ty. Pláč...

Áno, to som ja...
premenlivá a váhavá...
Moje vnútro plače...
Veľa tých je, čo ľúbia ma...

Ja ale hľadám, čo mi nik
nevie dať...
Ja len nechcem byť ani chvíľu sama....
Každý to vie... už aj ty ...
A kto si???
Nie! Kto som ja???
In L_ _ E.