GodHatesGoths.com

Chloe napísal:

Jj to som si už prečítala...a spokojnejší by sme určite boli všetci...Vážne..som rada, že na Slovensku je to tak, ako to je...nechcem si predstaviť čo by bolo, keby sa aj tu našli takýto ľudia...

Žial sú už aj na Slovensku. Mnoho takýchto fanatikov sa združuje v Milosti (aj keď nie vsetci sú tak zfanatizovaný, nájdu sa medzi nimi aj relatívne normálny ľudia, vždy to závisí na človeku) Toto sú tipické reči a názory nových "siekt". Majú evanielický charakter. Vyznačujú sa odporom ku katolíkom a všetkým iným náboženstvám., názorom, kultúram. Pozrite si americký dokument JESUS CAMP, bude Vám mráz behať po chrbte: Ženská/reverendka tam regrutuje deti, ktoré sami vravia, že sa cítia ako na vojrnskom vícviku. Ďalej vraví, že by ju najviac potešilo, keby deti išli bojovať a padli v boji s moslimmi za Ježiša! Niet čo dodať.
Veď predsa kresťanstvo (aj evanielické vyznanie aj ostatné vetvy) má desatoro, v ktorom je mimio iného: nezabiješ.

Tieto spolky sa v Amerike zlučujú, väčšina ich priaznivcov sú tzv. novokrstenci, ľudia ktorí pred tým boli buď ateistami, alebo najčastejšie katolíkmi. Svoje deti nedávajú do škôl, matky nerobia a učia deti doma sami. Samozrejme aj ich fanatickú demagógiu. Sú veľmi silný, mali dokonca prezidenta (áno, patrí k nim George W. Bush, ktorí sa k nim pridal počas alkoholického liečenia). Ináč zaujímavosť: Na konci filmu Jesus Camp (ešte raz odporúčam) vypráva jeden reverend. Naváža sa do homosexuálov. Mesiac po premiére filmu Jesus Camp načapali tohoto reverenda v kamióne na krajnici cesty za dákym mestom pri súloži s chlapom! A cez deň kázal ľuďom, že homosexuály skončia v pekle. Riadna schizofrénia.

Zúčastnil som sa jednej náborovej akcie tu na Slovensku (asi 2 roky dozadu) v Banskej Bystrici. Hrala rock'n'rollová kapela (dobre tak gospelová), začal som poskakovať a oni ma vyhodili, že sa nesprávam slušne. Ináč, som veriaci, kresťan katolík, tie texty neboli dajaké "divné", muzika tiež fajn, tak som si zaskákal. Ok, potom som sa tam rozprával asi dve hodiny s ľuďmi, viedol diskusie, polemiky.

Najdôležitejšie: Na konci bolo požehnanie. Klávesák s kapely začal hrať dlhé vysoké a nízke tóny (dlhé vysoké/nízke tóny na organe - tie až skoro na hranici počuteľnosti, vyvolávajú v človeku pocit strachu.)
Ľudia boli vyhecovaný a to čo som videl bola čisto-čistá manipulácia. Áno, ľudia skutočne padali na zem a zamdlievali. Naozaj, ale nie z Ducha Svätého, ale z manipulácie. Skúsil som to aj ja. Reverendtka v tranze (či vćom to bola/vyzerala tak) ku mne pristúpila a položila mi ruku na hlavu. Ja nič, žiadne odpadnutie. Potom pritisla svoju tvár k mojej a začala mi robiť pred očami rôzne opičky, ako keď chcete rozosmiať/rozplakať malé dieťa. Potláčal som smiech v sebe, bolo mi predsa len blbé začať sa jej smiať do tváre. Ale po asi minúte týcto grimás ma to prestávalo baviť. Tak som sa mierne usmial a ona skončila. Bizardné.
Títo ľudia majú svoje školy (dokonca VŠ v Maďarsku). Vydávajú na Slovensku ǎcsopis (Logos), robia rôzne náborové akcie. Pozor nič pre slabé a zmanipuľovateľné povahy.
Neskôr robili premietania filmov na intrákoch hore pod Roosveltovou nemocnicou. Vždy boli spojené s prednáškou a čoraz väčšou demagógiou. 1. premietanie - Ok, ľudia, urobte si svoj názor, 2.,3,... toto je jediná pravda!
OK, neodsudzujem ľudí čo tomu veria, dokonca mám medzi nimi niekoľko kamarátov a známich. (Sám som veriaci človek, no snažím sa zaujímať o to, čomu verím a s mnohými vecami a názormi katolíckej cirkvy nesúhlasím, verím v to čo ja verím - lebo viera je moja osobná, intímna vec). Nech sa kto chce pridá do akého koľvek spolku, no nech nerobí zle iným ľuďom. Fakt to čo je v USA je extrém. Najviac mi je ľúto detí, ktoré strácajú možnosť voľby, pretozě žijú v fanatickej rodine/komunite (celé štvrte)

Podstránka: http://www.godhatesgoths.com/main.html - mnohé tieto názory prezentované na tejto stránke sú podľa mňa v ostrom konflikte k viere v BOHA (kresťanskej/evanielickej/...). Osobne si myslím, že mnohí ľudia ktorý tieto názory prezentujú boli oklamaní. V Biblií sa myslím uvádza, že satan bude ľudí pokúšať a miasť preoblečený za BOHA a JEŽIŠA KRISTA. GOD hates Goths, women, retards,... je toho dôkazom.
Nezdajú sa Vám niektoré názory podobné fašistickým/nacistickým názorom? Mne totiž hej, napr. gothateretards

Nechcem tu nasilu propagovať moju vieru, toto fórum je o niečom inom, ale k objasneniu zvrátenosti týchto
neoevanielických fanatikov je treba uviesť pár vecí, ktoré si myslím. Je to môj osobný názor, pohľad na vec, nikomu ho v žiadnom prípade nechcem vnucovať, alebo ho iným spôsobom násilne presviedčať, že toto je jediná pravda. Samozrejme aj ja (ako každý človek) sa môžem mýliť:

BOH je predsa nekonečná láska, stále nás miľuje a bude miľovať. Za maše hriechy nám BOH ponúka odpustenie a lásku, nie trest. Trestáme sa sami, keď odmietame BOHA. Peklo je stav duše, ktorá BOHA nechce. BOH nám dal slobodnú vôľu. Keď ho odmietneme, tak sme za to plne zodpovedný, aj za následky, veď ako môže prísť k BOHU niekto, kto ho nechce? BOH je láska, nie nenávisť (hate). BOH sa stále snaží a chce aby sme mu povedali áno. No to neznamená tých xyz fanatických predstáv, ktoré o tom ľudia majú.
Viera nie je o vysedávaní 24 hod v kostole, opakovaní mantier a žití podľa všetkých regulý napĺňajúc všetky ich limity na 100 percent. To je fanatizmus a to je choré, ako celé godhategoths. Viera je o každodennom živote. Nie o úžasných zázrakoch, obráteniach, vyzdraveniach na pódiách pripomínajúcich rockovú show (až za účasti 1.000.000 a viac ľudí), ktorým sa na pódiu najskôr klame. Zázraky sú každú sekundu okolo nás. Láska je zázrak. Že ráno vyjde slnko je zázrak. Že žijeme je zázrak - obyčajné zázraky - fanatici ich nie sú schopný vidieť, snažia sa ostatných ohúriť senzáciou ako bulvár.
Veriaci človek sa modlí za dobro, ďakuje a velebí BOHA a prosí ho. Osobne si myslím, že sa to vôbec nebije s tým, byť fanúšikom alebo členom nejakej subkultúri. To, že mám rád temnú hudbu, páča sa mi horory, alternatívne oblečenie nič nemení na mojej viere a vzťahu k BOHU. Veď to je nezmysel.

Sú však ťašžké dve veci, s ktorými sa stretávam.
1. Vysvetliť, že byť fanúšikom istej subkulturi neznamená automaticky byť proti BOHU, neveriacim, ateistom, atď. Pred pár rokmi som bol veľkým fanúšikom punku. Mnohí punkáči sa do mňa navážali za to, že som nosil (a stále nosím) na prste ruženec, že sa modlím, príp. idem do kostola. Pripadalo mi to od nich zvrátené, veď je to moje slobodné rozhodnutie.
2. Veriť v BOHA neznamená zákaz zaujímať sa aj o iné veci (iné viery, názory, postoje, kultúri).
Konkrétne napr. viera v BOHA sa nemení, keď si niekto dá na krk prívesok s lebkou, oblečie sa do čierneho a ide do kina na najnovší gore-horor.
Tí, čo skutočne vyznávajú niečo zlé a robia zlé činy (vraždy, útoky, atď) sú úplne iný ľudia. Škoda, že mnohí sa hlásia k nejakej subkultúre. V spoločnosti vytvárajú hneď zlý obraz. Ale je to aj chyba/nevedeomosť spoločnosti rozlišovať a obmedzene škatuľkovať ľudí. K tomu sa pridá zlá informácia z médií a je to. Ináč pekne tieto otázky rieši film Bowling from Columbine.
Autor-režisér (Michael Moore) tu nakoniec sarkasticky konštatuje, že útok pár teenegerov pri ktorom zastrelili niekoľko spolužiakov, učiteľov a napokon seba samích mohla spustiť ranná návšteva bowlingu (kolky). Navrhujem tvorcom godhategoths aby do svojej godhate zbierky určite nezabudli zaradiť godhatebowling.

Sorry, za moje grafomanstvo, díky ak to dakto náhodou prečíatal celé, teším sa na diskusiu.

A už iba kusok, slubujem :)

Proti Gotikom su smozrejme neonacisti (Tí sú asi proti všetkým).
Počul som pár prípadov, keď si na zbitie niekoho vybrali dôvod - oblečeni v čiernom.

fuu, velmi pekne si to napisal Qx, vo vela veciach stebou suhlasim
s ludmi v jednej krestanskej sekte [ak sa to da tak nazvat] mam skusenost, sem tam sa mi pri diskusii s nimi podarilo dojst do toho bodu ze uznali ze vlastne na tu vec o ktorej sme sa 'hadali' mame vpodstate rovnaky nazor len oni ma automaticky stavali do pozicie ktorej chceli oni, len preto lebo nie som veriaca a tak :) ale z niektorymi sa hovorit neda, len si melu svoje, a povies im protinazor a oni si melu dalej ako keby nic :))
nj, tolerancia mnohym 'najspravnejsim krestanom' chyba

boh je laska :) verim ze toto znie pre mnohych ludi uz dost divne
ja som ku tomuto nazoru dosla svojou cestou, ku krestanstvu som nebola nikdy vedena, skorej ma ovplyvnili rozne zaujimave myslienky z roznych vierovyznani a kultur a filozofii :)
a je to uplne super pocit ked si to clovek uvedomi
a ako vravis, kazdy den je nieco 'zazracne', ci uz rozne zhody 'nahod', alebo ten krasny pocit na dusi ked je clovek v prirode/na koncerte kde vnima hudbu/robi nieco kreativne/alebo pozera z okna na nocnu oblohu a premysla

ja sa snazim nenazyvat jeho/ju/to boh, ani neviem preco, asi mi to znie moc ''krestasnsky'' ci co, tak hladam ten spravny nazov, ktory sa mi bude pacit, ale zas nemyslim ze to je az take dolezite

ale musim povedat ze jediny negativny zazitok co som mala kvoli tomu ze niekedy chodim len v ciernom bolo to ze po mne male deti zacali vykrikovat ze som satan a carodejnica

ku nackom sa radsej nevyjadrujem, nestoji to za rec

Zaujimavy pribeh o tej sekte, no ono nabozenstva mozu mat pekne myslienky, avsak realita ich cirkvi stoji opat na ludkskych jedincoch. A je zaujimave ako nabozenstva svoje napr. prikazania vedia flexibilne menit. Napr. v jednej diskusii dost davno o armade, bol rozhovor aj s tzv. vojenskym kaplanom, a ten odpovedal na otazku - ako sa ma vojat vyrovnat s prikazanim nezabijes, nasledovne. Ak brani svoju vlast , tym teda musi vykonat aj rozkaz na jej obranu, ma najprv nepriatela varovat, ak sa nevzda, strielat najprv do noh aby ho znehybil, a v najhorsom pripade aj zastrelil. No asi tak.

Co si spominal, ze niektorym ludom v danej subkulture vadil tvoj zaujem o krestanstvo, je to samozrejme individualne na danych osobach, ale skor si myslim ze tak prejavili mozno neuvazene skor odpor k cirkvi ako institucii ako k nabozenstvu. Kazdopadne neuznavam odsuzdovanie, avsak co sa tyka siekt, tam je to uz naozaj problem, nakolko ide o vaznu manipulaciu a velakrat sa konci aj trestnou cinnostou (sexualne zneuzivanie, nedovolene ozbrojovanie, samozvrazdy).

veľmi zaujímavé čítanie, Qx. na veriaceho človeka si dosť open-minded, čož sa často nestáva.

citácia :

Sám som veriaci človek, no snažím sa zaujímať o to, čomu verím a s mnohými vecami a názormi katolíckej cirkvy nesúhlasím, verím v to čo ja verím - lebo viera je moja osobná, intímna vec

keby sa tejto citovanej vety pridŕžali všetci veriaci, asi by nebolo rozbrojov medzi veriacimi a neveriacimi (resp. medzi rôznymi veriacimi).

celkovo však tieto problémy vznikajú už z EXISTENCIE nejakého náboženstva, je jedno ako nazvete vieru a jej najvyššieho, vždy bude stavané na nejakých prikázaniach, zákazoch, dogmách, usmerňovaní až manipulovaní ľudí a umelému deleniu ľudí na správnych (veriacich) a nesprávnych (všetkých ostatných, a čím viac sa na pohľad odlišuje od normálu tak tým sú v očiach boha horší).

Tak ja som ateista a žiadnu vieru nepotrebujem. Nerozumiem ludskej potrebe v niečo veriť ale rešpektujem to kým je to osobná vec daného človeka. Ak niekomu náboženstvo pomáha, dáva dobrý pocit a smeruje ho k tomu aby bol lepším človekom nemôžem nato povedať zlé slovo. Problém je že ludia sa furt potrebujú zoskupovať a vzniknuté organizácie nie sú až tak dobrá vec (viz. cirkev) tam už je zase len túžba po moci a chamtivosť... a z toho rovno vyplíva snaha zmotať čo najviac ludí a takéto "propagovanie". Čo majú vreštiaci račníci na námestí, rozdávanie letákov otom ako je boh jediná cesta za štastím, šašovia čo odstavujú ludí na ulici a trepú im nereálne kraviny... spoločné z nejakou slobodou?
Vrámci toho čo som si čítal o rôznych náboženstvách som narazil na jednu geniálnu myšlienku. Je to niečo ako príkázanie a základ morálneho systému náboženstva "Wicca" a príbuzných neopagansistických vier.
"An it harm none, do what ye will." v preklade "Ak nikomu neškodíš, rob čo chceš". Nič viac k tomu neni... žiadne definovanie dobra/zla príkazy, obmedzenia, zásady... nič. Necháva priestor interpretáciu každému zvlášť. Keby sa týmto ludia riadili tak by to tu vyzeralo o dosť lepšie.

citácia :

"An it harm none, do what ye will."

+- princíp satanizmu, ten tiež človeku ponúka slobodu v konaní...
(napriek všeobecnému omylu že satanizmus káže činiť zlo a ubližovať)

o čo by bol svet krajší bez náboženstiev a podobných bludov...

Fajn myšlienky/postrehy, ľudia, súhlasím. Napadlo ma pár myšlienok, o ktoré sa rád podelím. Sorry, ďaľší grafomanský prispevok. :)
Opakujem, sú to moje myšlienky a názory, nechcem o ich pravde nikoho na silu presviedčať, veď napokon sa môžem aj mýliť.

Škoda, že niektorí ľudia hádžu vieru a cirkev do jedného vreca. Snažil som sa to pár ľuďom (o ktorých som písal) vysvetliť, ale nechceli ma počúvať (veď OK ani nemuseli, ale potom nemuseli ani odsudzovať). Ináč nič nikomu nezazlievam, na nikoho sa za to nehnevám, len som bol s toho smutný.

Cirkvy mi žial častokrát prídu ako s.r.o.-čky :) ,no zasa na druhej strane, veriaci
človek, zvlášť v kresťanstve, cirkev aspoň niekedy potrebuje. Cirkev sprostredkúva sviatosti (od krstu cez manželstvo až po pohreb). Veriaci tvoria cirkev tiež, len si to mnohí neuvedomujú. Škoda, že medzi cirkvou a veriacimi nie je lepší obojstranný dialóg.
Potom dochádza k tím veciam, s ktorými ani ja ako veriaci nesúhlasím:
Napríklad zákaz potratov, zákon o výhrade svedomia, obmedzovanie práv homosexuálov
a lezbičiek (ok, nech teda nemajú cirkevný sobáš, ale brániť im v civilnom sobáši/registrovaní partnerstva a presadzovať myšlienky proti nim do spoločnosti to je veľa, nech sa do toho cirkev nemieša a nech to nechá tak). Dokonca raz cirkev tlačila na prijatie zákona (neviem v ktorej krajine to bolo) o zákaze predaja antikoncepcie (aj prezervatívou). Absurdné.

Raz som bol v Bratislave na omši a ľutujem, že som z nej neodišiel. Prišlo mi zle.
Slúžil ju nejaký biskup. Kázeň bola o tom, že cirkev má jedinú a neochvejnú pravdu.
Veriaci ako ovečky nemajú naď ňou čo mudrovať, ale prímať ju. Lebo len cirkev vie, čo je dobré a čo zlé. Kto si to nemyslí, tak má byť z cirkvy vylúčení. Fakt som sa skoro zdvihol
a odyšiel. No napokon som zostal, lebo som si ho chcel vypočuť až do konca.

Zasa na druhej strane častokrát mi počas omše veľmi veľa dajú čítania a kázeň.
Podľa mňa to má svoj vypracovaný filozofický systém. Stále v tom objavujem nové pravdy, myšlenky ktoré mi naozaj v živote aj v tvorbe pomáhajú. Niekedy som schopný o nich rozmýšľať celé hodiny. Fascinuje ma, aké sú univerzálne. No ich posolstvá sú v nich skryté, veľa je medzi riadkami.

Chápem vojenských kňazov, keď duchovne pomáhajú vojakom vyrovnať sa so situáciami, do ktorých sa dostali vo vojne (niekoho zabije, zraní, atď).Aj vojak je človek. Ináč kňaz podľa mňa má podobnú úlohu pri spovediach ako psychológ. Navštívil som za svoj život oboch a zdalo sa mi to rovnaké. No nechápem posvedcovaniu zbraní. Nezabiješ je nezabiješ, tak potom prečo sa požehnáva zbraň, vec ktorá nemá inú funkciu ako zabiť? Aby nikoho nezabila? Najbližšie sa na to spýtam nejakého farára, alebo katechéta. Som zvedavý.
To ako radia vojakom je fakt na zamyslenie. Veď ľudia sú ľudia. A obidve bojujúce
armády majú svojich vojenských kňazov, no BOH je len jeden.

Celkovo vojny svojím spôsobom nechápem. Čo vedie človeka k tomu, že zoberie život inému človeku? Možno preto som svoj posledný film robil práve o vojne. Odpoveď som nenašiel. Ale za to jednu trefnú definíciu vojny: asi nazbitočnejší vynález v dejinách ľudstva, zabíjať sa navzájom. (zaznel pred jednou rekonštrukciou boja z WWII.).

Tiež si nemysím a nerozdeľujem ľudí na veriacich (=dobrých) a neveriacich (=zlých). Myslím si, že nie je podstatné, či človek v dačo verí, alebo nie, ale aký je človek.
Aj verici ľudia môžu byť riadne svine, veriť sa podľa mňa nerovná byť automaticky dobrý/svätí.

Osobne si nemyslím, že ma viera v niečom obmedzuje, alebo mi berie slobodu.
Nemyslím si to preto, lebo som sa sám rozhodol veriť. Modliť sa, prosiť, ďakovať, snažiť sa dodržiavať desatoro (niesť zodpovednosť za jeho porušenie), požehnávať (áno, to môže naozaj každý a úple všade, mysľou, nazval som si to takou kresťanskou mágiou) spovedať sa, chodiť na omše (no mal by som častejšie).

OK, keď to tak niekto necíti, nech neverí, spraví najlepšie, keď bude konať tak ako cíti. Násilné nútenie mnohých odradí úpne, môže podľa mňa prebudiť v nich odpor k viere aj veracim. Viera sa nedá násilne vtlačiť (to čo robia niektoré fanatické náboženstvá a sekty, že sfanatizovávajú aj celé národy je podľa mňa veľké svinstvo). Pravá viera je dar, dar od BOHA. Dar ktorí veriaci rozpozná a váži si ho, prosí a ďakuje za neho.

Podľa mňa väčšina náboženstiev je dobrých (okrem siekt a fanatických vier). Podľa mňa sú to isté filozofické systémy. Dobrí a zlí sú ľudia (ale aj duchovné bytosti) . Zlí sú schopní aj dobro zneužiť na zlo. Ľudia, ktorí tvoria cirkvy, spoločenstvá, národy,... sú ľudia, aj dobrí aj zlí. (no a rozhodovať o tom kto je dobrý a kto zlý má podľa mňa v konečnom dôsledku len BOH pri poslednom súde) Nehovorím, že žime bez vier, hraníc, štátov (ináč celkom pekne to znie, ale keď sa hlbšie človek zamyslí, dôjde k pár dôvodom preč to tak je). Tolerancia, myslím si, že to je cesta. Veď konflikty sú nie len kvôli náboženstvám, ale aj kvôli inému politickému názoru, národnostnej a rasovej odlišnosti. Nechcem tým náboženské vojny ospravedlňovať, vôbec nie, je to vojna a to je vždy rovnaké zlo. Opakujem, tolerancia, diskusia a snaha o nenásilné/mierové riešenie problémov, to vidím ako cestu. No tiež si myslím, že v prvom rade na to musia prísť ľudia sami.

Osobne si myslím, nech si každý vyznáva akú chce vieru, ale nech tým neubližuje, neohrozuje, neobmedzuje, neodsudzuje ani nijak inak zle nepôsobí na druhých.
A kto nechce, tak nech si neverí v nič. Má na to právo.

Ináč zo satanistickej biblie som si tiež pár stránok prečítal. Veď to je ten paradox, že mnohí,
ba ani tí čo to vyznávajú, nevedia, o čom to je. Minulý rok som sa vo Fínsku rozprával z niekoľkými členami fínskych extrém-metalových kapiel (robil som o nich školský film). Hrajú vpodstate black/death metal, no radšej si vravia etrem metal, lebo black/death obnáša aj isté filozofie s ktorými sa nestotožňujú. Jeden spevák mi na to povedal toto: "You know, some fans and bands say and screem - satan rulles, I don't know, who satan is, but satan rules". Nechápa,l ako aj ja, týchto ľudí. Ako tiež nechápal, tých čo odsudzujú iných, pričom o nich nič nevedia. (ale zasa vo Fínsku je spoločnosť oveľa oveľ a otvorenejšia a toleratnejšia k človeku ako k jedincovi v spoločnosti)

Keď som ešte chodil do "kostola"(tak tie babky nazývajú tú vymývareň hláv) počúval som tiež také veci o ovečkách a tak... cirkev svoje práva prekročila už dávno, len sa jej to nikto z "mocných" neopováži povedať lebo je buď tiež taký veriaci trtko alebo sa boji zdrbávania spoločníkov, zamestnancov a fatálne veriacich ľudí. Keď veriaci veri v boha tak mu do tej drevenej kadibudky vyrozprávať sa väčšinou neznámemu ujkovi netreba, prikázania len vyplynuli zo života, klamať bude každý, stále a nič s tým nespraví. Túžiť po majetku atď. tiež. Aj ten najväčší kresťan tie prikázania poruší. Bohovi bude absolútne u riti či si klamal, kradol atď. Bude mu vadiť akurát to zabíjanie. V minulosti si za vykecávanie v kadibudkách cirkev nechávala platiť, a predávala "papiere na čistotu"(odpustky) a sľubovala hory doly. Chudobným brala majetky aby sa mala tak ako sa dnes ma. V každej bitke bolo zapletené náboženstvo. A dnes tu mame cirkevných pedofilov, vrahov pre vieru a podobných vypatlancov. Kiež by existovalo niečo ako ten veľký vymazávač pamäti z MIB-2. Obdivujem tie černošské kmene, ktoré žijú spolu, odrezané od sveta, nevedia čo to náboženstvo je a ani im ho netreba, normálne fungujú.

To Foggy:

To je pravda, cirkev popáchala a jej nmohí služobníci páchajú tež veľa zla. Ľudia sú ľudia.
Nechcem sa opakovať. Práve preto by mal byť podľa mňa väčší dialóg/prepojenie/kontrola/riadenie aj tími obyčajnými veriacimi.
Odpustky, vojny, zneužívanie sa prehliadnuť a tolerovať nedá.

Cirkev sa snaží častokrát zlo páchané jej služobníkmi utultlať a vyriešiť to potichu (ak v tom nie sú zapletení aj ostatní, potom sa v tom, žiaľ pokračuje).

Máloktorí veriaci si uvedomujú, že majú za cirkev ku ktorej sa hlásia aktívnu zodpovednosť,
ak ostanú nevedomí voči zlým veciam, ktoré sa dejú, tak to môže byť horšie. Potom sa tá vina prenáša aj na nich a spoločnosť ich podľa toho posudzuje.
(alebo tie pokrytecké tety, čo v kostoloch vysedavajú non-stop a pritom sú zlé, ohovárajú sa, intrigujú a povrávajú ostatných, príp. niečo iné. ale kto má právo ich súdiť? ja určite nie.)

Ináč osobne si myslím, že cirkev slúžila v minulosti ako dnešné média. Všeorganizácia pôsobiaca v každej dedine, pred ktorou má rešpekt aj panovník (a naopak - veď politika).

Napíšem niečo z teórie mojej osobnej intímnej viery, ako ju vnímam ja, vyznávam. Znova opakujem, iba informatívne, nechcem tu nikoho demagogizovať (prosím Vás, napíšte mi, ak to náhodou nevedomky spravím, resp. ak som to spravil, nie som žiadny šialený sektár, len rád diskutujem :) ).

Ale zasa aby som sa cirkvy aj zastal. Má aj dobré stránky. Ako som už písal skôr, myslím si, že sviatosť spovede je veľmi dôležitá. Neveriaci majú zasa psychológov a psychoanalitikov (aj keď aj veriaci človek za nimi môže ísť, škoda, že u nás sa ľudia hambia). Ísť na spoveď nie je žiadna hamba, za to v našej netolerantnej spoločnosti na druhých nik krivo nepozerá. Schválne, keď niekto povie, že bol na spovedi, ok, je veriaci človek. Ale kto o sebe povie: Bol som včera u psychológa? Hneď ho má každý za debila, je terčom ohováraní, ostatný sa na neho pozerajú krivo, širia o ňom zlé veci. Komu treba mať takúto nálepku na sebe?

Kázne, čítania na omšiach majú svoj obrovský význam pre veriacich, obsahujú
univerzálne rady a modely ako sa treba snažiť žiť (teda keď človek chce).
Kto nechce, nechce, jeho vec, ale kto chce, tak si môže zobať veľmi veľa.

Viera nie je podľa mňa nezhrešiť. To sa nedá. Ide o to, aby sa ľudia netrápili za svoje činy, ktoré ľutujú. Ako to funguje? Môže si niekto mylne myslieť, že keď spraví niečo zlé tak sa pôjde vyspovedať a je to ok, môže to tak robiť dokola. Omyl. Ak to niekto takto robí, je to klamstvo, pokrytectvo a celé je to ešte horšie. OK, možno je toto celé čo tu píšem, možno dakomu pre srandu, nech, každý má právo na svoj názor. No mnoho ľuďom viera a ja cirkev ako jej prostredník, pomáha žiť. Zlý skutok treba úprimne oľutovať a snažiť sa ho neopakovať. Ak človek "padne znova" - zopakuje ho, tak to môže zopakovať (ja viem, ťašžko sa to vysvetluje, snáď som zrozumiteľný). Musí to však byť úprimne, zo srdca. Ak to zopakoval nie z vypočitavosti (však sa znova vyspovedám a môžem to spraviť zasa - toto je zle), ale preto, lebo to proste spravil a je mu to teraz ľúto, môže mu byť odputené. Súvisí to aj s medziľudskými vzťahmi, takýto človek sa potom ospravedlňuje a odprosuje aj svojich blízskych, snaží sa čo cíti, že pokazil napraviť. Má dobrí pocit, naozaj, akoby mu spadol kameň zo srdca. Znie to ako prázdne frazy, ale pre veriacich to funguje, lebo tomu veria.

Ale sú dve možnosti. Ak spovedník zistí, že spovedajúci sa spovedá z vypočítavosti, tak mu hriechy môže zadržať a dať mu nejakú podmienku. Ak ju spovedník príme a splní a znova sa vyspovedá, bude mu odpustné. Ak nie, alebo pôjde za iným spovedníkom, ktorí o tom nevie (a ani kvôli spovednému tajomstvu vedieť nemôže) a oklame ho, je to ešte horšie, nie je mu odpustené. Druhá možnosť je, že človeku sú cez spovedníka BOHOM odpustené hriechy, no spovdajúci si ich nevie odpustiť sám. Stále sa za svoje činy trápi.

Takisto aj ja som hriešny, cirkev tiež. Cirkev má aj dobré aj zlé vlastnosti.
Historicky si myslim (keďže Žido-Kresťanská kultúra je tu vyše 2000 rokov),
že táto viera dala morálny kódex celej dnešnej západnej kultúre (Európe zvlášť).
Aj Tí, čo sú ateisti, iného vyznaie, tiež si myslím že +- uznávajú rovnaké hodnoty (napr. život ako to najcennejšie).

Qx-Rh85 napísal:

Neveriaci majú zasa psychológov a psychoanalitikov (aj keď aj veriaci človek za nimi môže ísť, škoda, že u nás sa ľudia hambia). Schválne, keď niekto povie, že bol na spovedi, ok, je veriaci človek. Ale kto o sebe povie: Bol som včera u psychológa? Hneď ho má každý za debila, je terčom ohováraní, ostatný sa na neho pozerajú krivo, širia o ňom zlé veci.

Ja som ku psychológovi chodil. Ľudia ktorí o mne hovoria niečo zlé a nepoznajú ma, sú mi hlboko u riti

Qx-Rh85 napísal:

Kázne, čítania na omšiach majú svoj obrovský význam pre veriacich, obsahujú
univerzálne rady a modely ako sa treba snažiť žiť (teda keď človek chce).
Kto nechce, nechce, jeho vec, ale kto chce, tak si môže zobať veľmi veľa.

Aj ja si prečítam bibliu alebo iné náboženské knihy, ale radu si z toho vyberiem sám.

Qx-Rh85 napísal:

Historicky si myslim (keďže Žido-Kresťanská kultúra je tu vyše 2000 rokov),
že táto viera dala morálny kódex celej dnešnej západnej kultúre (Európe zvlášť).

Šak keď väčšina verila iba v tie, tak jasné, že sa zachovali najviac.

Qx-Rh85 napísal:

Aj Tí, čo sú ateisti, iného vyznaie, tiež si myslím že +- uznávajú rovnaké hodnoty (napr. život ako to najcennejšie).

Každý uznáva hlavne svoj život.

Paráda Foggy. Kiež by viac ľudí zaujímalo to, aký skutočne sú a nie čo si o nich myslia ostatní.

Myslím si, že je to škoda, že kopa ľudí túto odvahu nemá a žije medzi virtuálnimi mantinelmi, ktoré tvoria ich domnelé myšlienky toho ako sa na nich pozerajú ostatní. Myslím, že takto je táto spoločnosť je stále úpne nesprávne konzervatívna (až zakonzervovaná :) ).

Tiež je fajn, že sa zaujímaš o túto oblasť a tak tvoríš svoj názor. Poznám niekoľko ľudí, ktorí o dákej viere nemajú ani šajnu, no jednoznačne tvrdia, že sú proti. Pritom ani nevedia proti čomu sú, ale to je predsa ich vec, nechcem ich súdiť.

Tiež si s toho vyberám a interpretujem vlastné myšlienky. Priznám sa, chodím do kostola
v posledných rokoch dosť nepravideľne, no tie čítania sa opakujú. Ináč keby človek chodil cca tri roky každý deň na omšu, vypočuje si celú Bibliu. Čítania sú rovnaké na celom svete.
Výkladov a myšlienok k nim som počul veľa, zaujímavé je, že niektoré si pamätám dosť dlho. Už sa mi stalo, že som spoznal niekoľkokrát čítanie, ktoré som počul pred rokmi a výklad k nemu bol na inú situáciu. V niečom rovnaký, v niečom iný. Ale aj tak si myslím, že je iba na mne, čo si odnesiem, a ja si chcem odniesť.

História sa žial/našťastie (? kto vie?), zmeniť nedá. Myslím, že vplyv mali tie spomínané náboženstvá nie len preto, že jedno z druhého vychádza, ale aj preto, že mali "monopol".
A ten likvidoval konkurenciu.

Zaujímavosť: Učili nás to na dejinách umenia. V Ríme okolo roku 300 n.l.
bolo toľko stúpencov kresťanstva, že hrozila občianska vojna, vzbura, revolúcia, kolaps.
V Ríme boli dva ďaľšie uznávané a oficiálne štátne náboženstvá. Silnejší bol kult boha slnka, alebo tak nejako sa to voľalo. Cca šlo o to, že cisár je zosobnenie zoslania boha na zemi. (niečo podobné a silnejšie bolo už v starovekom Egypte, keď sa nemýlim). Slávila sa nedeľa (prví, ešte ilegálny kresťania v katakombách slávili údajne sobotu - prerané z Judaizmu). 313 Konštantín zrovnocennil náboženstvá (teda Kresťanstvo k tím ostatným). (Konštantín sa nechal pokrstiť až na smrteľnej posteli, ale myslím, že je to logické - ,pragmaticky, bol vládcom všetkých svojich občanov, aj Kresťanov aj nekresťanov).
Trebalo tieto náboženstvá "zosinchronizovať". Samozrejmá vec, nebudú snáď dva slávnostné dni v týždni. A tak sa rozhodlo pre nedeľu, aby sa Tí čo verili v staršie Rímske náboženstvo nemuseli prispôsobovať inému dňu a skôr sa prispôsobili Kresťanstvu.
Prvé obradné miesta boli údajne niekde za mestami a dedinami, no ľudia to ignorovali.
Preto sa prerobili mestské tržnice (zároveň slúžili aj ako súdy), na kostoly. Úprava týchto bubov bola minimálna, ľudia si ľahko zvykli, že tržnica je chámom, len miesto kde predtým predávali a nakupovali sa zmenilo na miesto, odkiaľ počúvali BOŽIE SLOVO. Miesto, kde je farár (nazývané apsída, poľkruhového tvaru), bolo miestom pre sudcu a jeho radu (tvorili vážení občania/bohatí).

Sám si dávam častokrát otázku, či to bolo k dobru, či k zlu veci. Kým bolo Kresťanstvo ilegálne, myslím si, že bolo čistejšie. Ľudí spájal väčší pocit súdržnosti. Obdivujem ich, že boli ochotní riskovať život za to, ćomu verili. Na druhej strane, bolo veľmi fajn, že od roku 313 sa už nemuseli schovávať a báť (za svoju vieru, názor, myšlienky).
No aby som to otočil znova, tak sa s "undergroundu" stal nárastom veriacich úplný mainstream (akési starodávne médium, monopol). Neskôr to zašlo veľmi ďaleko (platené odpustky, vojny, hon na čarodejnice,...). Prišli reformácie, tiež najprv tvrdo prenasledované a potom zrovnoprávnené.

Ale nechápem to. Ako sa ľudia mohli do krvi nenávidieť za to, že verili v dobro?
Paradox jak hovado. A robia to dodnes. Úplný nonsense.

Ináč podľa niekoľkých teórií funguje tak isto aj kultúra/kultúrny priemyseľ (hlavný prúd, ktorý vyvolá revoltu. Tá silne až sa sama stane tým, proti čomu oponovala. A tak zasa dookola).

PS: Sorry, žr tu píšem častokrát Krešťania s veľkým K a nekreťania s malým n a pod. Nie je to preto, že by som niečo chcel znevažovať, alebo niečím pohŕdať, vonkoncom nie dakoho uraziť. Píšem tak preto, lebo niečo je názov a ten sa píše s veľkým (ale z gramatiky som ľaví a častokrát to aj tak nedodržujem aj v celých príspevkoch, teraz som s to dáko uvedomil). BOH atď píšem z vlastnej úcty k NEMU takto.
Soráč tiež zasa za dĺžku, krkolomné štylizácie, preklepy a gramatické chyby.

To Erewan
Díky.
Tiež som zhrozený, zo všetkých tých stránok.
No parkrát som sa pristihol na tom, že sa takisto smejem, niektoré veci sú neskutočné absurdity. My favorite je ten herák na tvári, tak to je fakt tlak.

Kiež by boli tie náboženstvá také, aké začínali .

Foggy napísal:

Kiež by boli tie náboženstvá také, aké začínali .

kiež by neboli žiadne.

Kiež by Foggy.
Teraz sa vytvárajú rôzne poloeskty a sekry, tvrdiace jak trúby, že oni sú tie jediné a pravé, ktoré sa vrátili k pôvodným hodnotám, no je to fanatický nezmyseľ.
Práve títo majú na svedomí také zvrhlosti ako kolekcia www.godhate...

sorry, blbne mi klávesnica, myslel som sekty a polosekty

ja som to pochopil

Qx-Rh85 napísal:

Kiež by Foggy.
Teraz sa vytvárajú rôzne poloeskty a sekry, tvrdiace jak trúby, že oni sú tie jediné a pravé, ktoré sa vrátili k pôvodným hodnotám, no je to fanatický nezmyseľ.
Práve títo majú na svedomí také zvrhlosti ako kolekcia www.godhate...

väčšina náboženstiev suverénne tvrdí, že sú tie jediné a pravé.
zvyšné náboženstvá tvrdia, že ľudia vyznávajúci iné náboženstvo uznávajú vlastne to ich náboženstvo, len nejakým iným spôsobom...

oba prípady sú fail.

ten najvyšší neexistuje, no a pokiaľ aj náhodou hej tak evidentne na nás kašle (tým pádom môžme kašľať aj my na neho)

Ja pri tomto pohľade vyjadrím názor, že všetci žijeme na "Zemy" a máme jadrové zbrane, tak kde je problém????

Opravoval som zemi ale že my žijeme alebo vlastne asi....

Mystique:
-lol- photo

Sillmaril, Erewan:
Je škoda, že ľudia nevedia akceptovať iný názor. A zvlášť mladí. Každý má právo veriť/neveriť v čo chce. V existenciu/neexistenciu BOHA, alebo čohokoľvek iného.
Erewan:
Ak sa môžem spýtať, bolo to na cirkevnej škole? Mnohé z nich sú totiž dosť fajn, a mnohé sú no jednoducho stoky (a to teraz urážam legendárne miesto zaniknuté v BA), tak žumpy.
Poznám veľa dobrých/zlých príbehov so svojho oklia, no nie o tom terza chcem písať.

Aby som sa neopakoval, ale ja zasa napíšem, čo si myslím: Ja verím v BOHA, mám ho rád, viem, že mi viackrát pomohol. Najmä vtedy, keď som bol v koncoch, nevedel som ako ďalej. Až keď som svoj problém zložil na NEHO, tak sa vždy vyriešil a to riešenie bolo tak dobré, že by ma ani vo sne nenapadlo. Fakt, keď som sa modlil: BOŽE ja už neviem naozaj ako ďalej. Skladám svoju ťarchu na TEBA a verím, že mi pomôžeš, že to dopadne správne, prímem TVOJE riešenie nech je akékoľvek, lebo viem, že to TVOJE bude správne.

Viem, znie to možno fanaticky a sektársky, no mne to funguje :)
Ak tomu niekto neverí, jeho vec, tak nech sa pokojne zasmeje, však nemám patent na rozum, ani na nič iné. Iba robím, ako cítim. Mám jedno také motto: "Nevyberám si ľahšiu cestu, ale tú správnu.", resp.: "Snažím sa vybrať si správe." Či sa mi to darí? Neviem, kto vie? BOH vie, takže som kľudný.

Ináč sa to dá podľa mňa vysvetliť aj racionálnejšie. OK, vidím to asi takto:
Človek na niečo myslí, intenzívne si láme hlavu, zdá sa mu, že to nejde ani tak, ani onak
a že riešenie celej situácie neexistuje. Začne byť zlostný, panikáriť, tak sa snaží nájsť riešenie, až ho nájsť nedokáže. Keď už je s nervami v koncoch, povie si: Serem na to
a je mi to už jedno. A zrazu, keď to pustí z hlavy, voila za nejaký čas (neurčitý), mu napadne nezávisle riešenie danej situácie, alebo rozpozná udalosť, ktorá jeho problém vyrieši. Myslím, že tak to takto funguje, akosi to tak cítim.

Kedže som veriaci človek, myslím si a verím, že za týmto na prvý pohľad jednoduchým a racionálno-logickým (no keď sa človek pozrie lepšie, tak môže zistiť, že aj presný opak je pravdou) stojí BOH. On umožňuje aby to fungovalo. Cez NEHO sa dajú smerovať myšliemky "jedným koncentrovaným smerom".

Je jedna teória, tvrdiaca, že keď na niečo intenzívne myslíme (nalaďujeme celé svoje vedomie a podvedomie k tomuto cieľu), tak sa to stane. Táto teória má jeden zaujímavý detail: To naše podvedomie, ktoré si takto nalaďujeme a sme otvorený hľadať a vidieť riešenia údajne akosi nepozná predponu ne-. Takže, podľa tejto teórie, ak chceme aby sa dačo nestalo, tak sa to stane. Lebo na to myslíme. Ne- je negatívna predpona, takže sa nám stane negatívne, čiže to, čo nechceme. Keď ale myslíme pozitívne, tak sa toho pozitívneho môžeme dočkať.
U veriacich toto všetko znásobuje viera. Veriaci ľudia sa modlia, (čiže pozitívne myslia), pravideľne a koncentrovane. A že sa táto teória bije s náboženstvom (napr. kresťanstvom)?
Osobne si to nemyslím. V Biblií je napísané: Proste a dostanete... ...klopte a bude Vám otvorené... Takže si myslím, že sa to potvrdzuje.
Dačo podobné je meditácia. Myslím, že sa dá sa striedať, kobinovať s modlidbou.
Škoda, že nemám dosť času preskúmať a naučiť sa meditovať, možno sa k tomu časom dostanem. A keď nie, aj tak dobre, asi to nie je pre mňa. :)

Mne osobne niečo obdobné pomáha aj v tvorbe. Keď už neviem, ako ďalej, tak to nechám na nejaký čas tak. Vyžaduje si to disciplínu, plánovanie si dopredu páuz pri robote/tvorbe, sebadôveru a pokoj.
Keď mám dačo vymyslieť a neviem na to prísť čo konkrétne a ako (napr. dáke zadanie), tak to nechám tak na pár dní/týždňov. Občas skúsim, či to nejde, a keď nie, tak čakám ďalej.
No tvorivej energie mám častokrát dosť a treba ju minúť/využiť. Preto je dobré, nájsť si druhú, tretiu tvorivú činnosť. Napr. ja som filmár, keď už neviem, ako ďalej s filmom, na ktorom robím, tak sadnem za komp a skladám si na ňom hudbu, píšem dáke texty k tomu a tak. Dobrý odych s priateľkou, alebo prechádzka v prírode, alebo vyblbnutiena sa na dákej dark párty/koncerte tiež výrazne pomôžu.

Pre mňa osobne by to bez viery v BOHA nemalo zmyseľ. To by bola ozajsná prázdnota.
Keď na tým tak teraz rozmýšľam, bolo by to celé o ničom, ťašžko sa mi opisuje ten pocit,
ktorý mi táto predstava vyvoláva a nie je pre mňa príjemný (ďakujem za inšpiráciu k tejto úvahe, už len tá myšlenka z neobyčajnej prázdnoty a úplnej ničovatej ničoty, ktorú vo mne vyvoláva pocit neexistencie BOHA je veľmi inšpirujúca, ešte síce neviem kde, no niekde ten pocit prevediem-najskôr do hudby).

Spisovateľ Borges tvrdil, že umelec má cca 30 "Múz" za rok. No keby každý deň mal človek cca jednu, tak 11 mesiacov nemá čo robiť . Preto je dobré mať viac činností a udžiavať sa tak dookola stend by. Umelec tým len získa, zdokonaľuje si remeslo a môže vytvoriť veľa pekných vecí. To si myslím a zatial mi to aj funguje.
Paradox: Umelec tvorí aj keď nevorí :) Vlastne pracuje non-stop. No myslím, že sa to dá aplikovať v širšom merítku aj na akúkoľvek prácu (kolobeh: práca-odpočinok).

Tiež si myslím, že všetko so všetkým súvisí, protichodné veci sa doplňujú (môj obľúbený
jing a jang) a tieto dvojice protikladov vytvárajú krásnu a dokonalú jednotu. (nie tie potraviny -vtip-). A mám s toho radosť.

Joj, zasa so sa raz šibnuto rozpísal na všetky smery no nedá mi to, napíšem ešte jeden môj postreh: Občas sa mi stane (tak 1-2x do roka), že mám deprsiu (normálna vec). Najsilnejšia trvá našťastie iba cca 3-5 hodín. Ten stav je hnusný. Iba sedím, ležím, nedokážem ani okom mrknúť, prstom na nohe pohnúť, nič povedať. V mysli mi dookola bežia myšlienky absolútnej beznádeje a úplne absolútne neexitencia riešenia daného problému, ktorí tento stav zvyčajne spustil. Nemám ani sili myslieť, ani sa modliť, proste nič. Ako sa mi to zatiaľ podarilo prekonať? Snažím sa ten stav zapamätať si, lebo aj keď je zlý, je inšpirujúci. Proste aj s tej depresie vyťažiť čo najviac. A s toho mám radosť a zrazu je to preč. Len mi ide tak v backrounde v hlave: Vydrž, prejde to. Zatial to prešlo. Raz som sa dokonca začal pri tom fotiť a vzinkli s toho také autoportéty, ktoré mám najradšej (aj keď na mobil). Vidím na nich nahotu samého seba, zdá sa mi to čisté. Prečo si myslím, že je pre mňa dôležité si tie zlé pocity zapamätať? Aby som ich mohol pustiť neskôr von (naozaj neskôr, až keď odídu, lebo cez ne nie som schopný ničoho). Keď ich pustím von (cez umenie, najlepšie cez hudbu, ale ide aj cez texty, filmy, počítačové koláže, čmáranice, chystám sa vrátiť sa k maľovaniu). Takto sa ich zbavím dôkladnejšie, ako by som vyhodil tú špinu, čo po nich ostala (napr. po tých depresiách) do kontajnera. To umenie ma od toho očistí. Očista/katarzia základná funkcia umenia, zbaviť ľudí prebitočných citov (jak umelca, tak toho, kto to umenie príma). Myslím si teda, že takéto moje veci môžu pomôcť aj ostatným zbaviť sa podobných vecí. Nakoľko sa mi to darí, netuším a veľmi to a ni vedieť nepotrebujem. Každý má právo na istú intimitu prežívania, takisto ako aj na odmirtnutie, neoslovenie/nezaujatie, tolerovanie, alebo prijatie toho-ktorého diela, ale ja myšlienky či názoru. Čo myslíte?