Ak na svete existuje nejaká kapela, ktorú skutočne môžeme považovať za gotickú, tak je ňou bezpochyby nemecký ´one man´ Sopor Aeternus. Je tomu už vyše desať rokov, čo tento projekt okolo seba začal šíriť auru mysticizmu a okultizmu. "Táto muzika je temnejšia ako samotné peklo. Pri jej počúvaní sa ocitnete jednou nohou v hrobe a druhou na psychiatrickej klinike," charakterizoval kedysi tvorbu Sopor Aeternus francúzsky časopis Gloria Victis.
Obaly albumov, či promofotky, na ktorých sa to len-tak hemží kosťami a lebkami, idú ruka v ruke s pôsobivým vokálom, v ktorom sa odzrkadľuje utrpenie tela i duše ústrednej osobnosti projektu, Anne-Varney. Skladby ako "Die Bruderschaft Des Schmerzes" ("Bratstvo bolesti") sa stali doslova hymnami smútku. Hudba Sopor Aeternus je akousi zmesou darkwave, klasickej a stredovekej muziky, ktorej základ tvorí úderné tempo perkusií. Medzi najvyužívanejšie nástroje patrí flauta, zvon, klávesy a sláčikové nástroje, vďaka čomu niektoré songy vyznievajú ako pohrebné pochody, iné zase ako ´veselé´ stredoveké tanečné skladby, avšak s poriadne pekelnou atmosférou.
Výsledný dojem iba umocňuje tajomná osobnosť Anne-Varney (pôvodne iba Varneya). O jeho (respektíve jej) živote sa toho veľa nevie. Z tých niekoľkých rozhovorov, ktoré poskytol (väčšinou iba prostredníctvom faxu, zásadne nie pri osobnom stretnutí) sme sa mohli dozvedieť, že ide o ženu, ktorá sa však narodila do mužského tela. Sám seba považuje za androgýna, ktorý žije v ústraní, v tichu samoty, pokiaľ to nie je úplne nevyhnutné, takmer nikdy nevychádza z domu. Nemá žiadnych priateľov, takže vôbec nekomunikuje s okolitým svetom. Keďže si neželá odhaľovať svoju identitu, totálne bojkotuje živé vystupovanie, čo iba zvýšilo dopyt po nahrávkach Sopor Aeternus, projektu, ktorého popularita už dávno prekročila hranice Európy.
Príbeh Sopor Aeternus sa začal písať v roku 1989, keď sa v jednom gothic-klube vo Frankfurte spoznali dve silné individuality - Varney a Holger. Obaja čoskoro zistili, že na muziku i ´duchovno´ majú takmer indentické názory a tak sa rozhodli založiť kapelu. Keďže spočiatku nemali žiadne peniaze na zakúpenie nástrojov, komponovali muziku iba vo svojich mysliach. V ´92-om vydáva duo trilógiu demosnímkov "Es Reiten Die Toten So Schnell", "Rufus" a "Till Time And Times Are Done". Nasledujúci rok sa Holger rozhodol osamostatniť. Stalo sa tak tesne predtým, čo o Varneyho muziku prejavil záujem label Apocalyptic Visions. Prvým výsledkom nahrávacej zmluvy bol jeho debutový album "Ich Tote Mich Jedesmal Aufs Neue, Doch Bin Ich Unsterblich Und Erstehe Wieder Auf In Einer Vision Des Untergangs" z roku 1994, ktorý uzrel svetlo sveta v limitovanom náklade 1000 kusov. Skladby ako "Tanz Der Grausamkeit" a "Do You Know My Name" sa stali čoskoro veľkými klubovými hitmi. Keďže celý náklad sa rozpredal v priebehu niekoľkých týždňov, vydavateľ bol nútený vydať album v reedícii.
Hudobný žurnalisti často kládli Varneymu otázku, odkiaľ berie inšpiráciu pre svoju jedinečnú muziku. Jeho odpoveď bola vždy dosť záhadná. "Všetko, čo okolo seba vidíme je síce fascinujúce, avšak zároveň ide o veľmi smutnú biografiu výnimočného správania ľudského rodu," vysvetľoval Varney, ktorý vyše dvadsať rokov zápasí s hlbokými depresiami a emočnými výkyvmi. Jeho život nebol ľahký, pretože aj napriek tomu, že ´mal odeté´ mužské telo, sa cítil byť ženou. Zvláštny bol aj jeho vzťah k rodičom. Matku napríklad nazýval ´ženou, ktorá ho kŕmila, obliekala a trestala´. Z niektorých jeho vyjadrení vyplynulo, že aj ona trpela nejakými psychickými poruchami, kvôli ktorým sa viac, ako na reálny svet upla na sny a duchovno. Svoje sny vraj opisovala ako ´divadlo siedmych pekiel´. To všetko sa výrazne podpísalo na kryštalizácii Varneyho povahy.
Niet sa čomu čudovať, že namiesto ´normálnych´ priateľov z mäsa a kostí si Varney našiel spirituálnych kamarátov, ktorých pomenoval ako The Ensemble Of Shadows. Práve oni vraj predstavovali najväčšiu inšpiráciu pri tvorbe Sopor Aeternus. Varney zdôrazňoval, že nie je autorom, ale iba sprostredkovateľom hudby, ktorú inak majú na svedomí práve ´oni´. "Verím, že v muzike sa odrkadľuje celý vesmír," vyjadril sa v jednom rozhovore.
Náboženstvo zohráva v jeho živote veľmi dôležitú úlohu. Verí v karmu a v to, že všetko so všetkým súvisí, nič sa nedeje náhodou. Je sklamaný z toho, že mnoho ľudí žije vo falošnej predstave, že svet, ktorý okolo seba vidia, považujú za jedinú ´realitu´. Podľa jeho slov sa v pozadí tohoto sveta nachádza ešte jeden svet - duchovný, ktorý je oveľa skutočnejší než ten, o ktorom si myslíme, že je jediným skutočným. Cieľom každého človeka by vraj malo byť prebudenie z tohoto falošného sna. Mimochodom, názov Sopor Aeternus by sa dal voľne preložiť ako ´večný odpočinok´, respektíve ´spánok smrti´. Až sa z tohoto sna zobudíme, pochopíme, že "život a smrť sú vlastne jedno a to isté".
Napriek všetkému sa Varney snaží tvoriť mimo svojich depresívnych období. Podľa neho ide o istý druh ´introvertného exhibicionizmu´. Jeho texty sú častokrát veľmi osobné a iba ťažko pochopiteľné pre okolitý svet. Každý z albumov bol výrazne poznamenaný jeho momentálnym psychickým stavom, ako aj vecami, ktoré ho práve fascinovali. Rané demosnímky boli napríklad silne ovplyvnené vampirizmom - smrťou a ´nesmrťou´, na čom mala v tom období výrazný podiel i vážna choroba, v dôsledku ktorej takmer prišiel o zrak.
Druhý album "Todeswunsch - Sous Le Soleil De Saturne" z roku 1995 bol oproti debutu o trochu ´svetlejší´, menej depresívny, aj keď o nejakých veselých pesničkách nemôže byť ani reči. Smútok a beznádej sa odzrkadľovali najmä v silne emotívnom speve. Väčšina textov pojednávala o ´sladkej samovražde´... Bolesť, strach a frustrácia boli hlavné dôvody, prečo sa Varney utiahol do samoty. Iba vďaka pomoci The Ensemble Of Shadows údajne nespáchal samovraždu, prostredníctvom ktorej chcel dať zbohom tomuto permanentnému šialenstvu.
V tom období sa začal vážne pohrávať s myšlienkou operatívnej zmeny pohlavia a premenoval sa na Anna-Varney. Aj keď novinári sa ho v rozhovoroch často pýtali, či túto operáciu podstúpil, nikdy sa nedočkali uspokojujúcej odpovede. Dodnes je celá vec zastretá rúškom tajomstva. Túto fázu jeho života dokumentuje mini CD "Ehieh Ascher Ehieh" (1996), ktoré vyšlo v limitovanom náklade 3000 kusov. Okrem remixov skladieb z druhého albumu obsahovalo aj niekoľko nových ´kúskov´, medzi iným aj "The Gift Of Self-Castration", ktorá podľa očakávania vyvolala veľký ohlas. Ak sa niekto Anny-Varney opýtal, kým sa vlastne cíti byť, odpovedal, že heterosexuálnou ženou, avšak neskôr sa charakterizoval ako ´piate pohlavie´. Tento termín pochádzal z filozofie severoamerických indiánov z kmeňa Navajov, podľa ktorej prvé a druhé pohlavie tvorili muž a žena, tretie a štvrté žena v mužskom tele a muž v ženskom (tzv. ´dvojduchovné´ bytosti). Piate pohlavie pozostávalo z ´multiduchovných´ bytostí, medzi ktoré sa zaradil aj Anna-Varney.
Nasledujúci album "The Inexperienced Spiral Traveller" z roku 1997 zaznamenal niekoľko výrazných zmien vo svetonázore Anny-Varney. Ako hudba, tak i texty vyznievali tentoraz oveľa ´priateľskejšie´, ako tomu bolo doposiaľ, takisto výrazne ubudlo melanchólie. V následných rozhovoroch charakterizoval tento svoj únik z temnôt a snahu o cestu k lepšiemu životu ako ´modré svetlo´ pred jeho tretím okom - okom mysle. Fakt, že album bol opäť v priebehu veľmi krátkeho obdobia beznádejne vypredaný jasne nasvedčoval o neutíchajúcej popularite tejto spornej osobnosti. Rovnaký osud ´postihol´aj digipakovú reedíciu, ktorá sa dostala na pulty ešte v tom istom roku.
Vypredaná bola takisto aj limitovaná edícia albumu remixov "Voyager - The Jugglers Of Jusa" z roku 1998. Titul obsahoval aj úspešnú skladbu "Feralia Genitalia - Arrival Of The Jugglers", v ktorej sa Anna-Varney opäť zaoberal témou operácie pohlavia, ako aj geniálnu coververziu kraftwerkovského hitu "Das Modell", naspievanú v starolatinčine a odohranú iba na čembale.
V lete 1999 vydáva zatiaľ posledný titul "Dead Lover’s Sarabande (Face One)", ktorého elegantný, čierno-biely obal predznačoval akýsi návrat ku koreňom, čo v konečnom dôsledku potvrdila samotná produkcia. Temná, neveselá muzika sa skĺbila so smutnými textami, v ktorých sa odvíjal príbeh človeka - milenca smrti. Tým človekom bol asi jediný Annin priateľ, človek, s ktorým si veľmi dobre rozumel, pretože oboch spájala nielen podobná životná filozofia, ale aj psychické problémy - frontman kultovej americkej formácie Christian Death - Rozz Williams, ktorý 1. apríla 1998 spáchal samovraždu. Muzika na albume je pomalá, smutná, no vyprodukovaná absolútne excelentne, obsahujúca priam brilantné melódie. Aj keď novinári sa niekoľkokrát dožadovali vysvetlenia obsahu textov, odpoveď bola vždy jednoduchá, no pritom výstižná: "Všetko už bolo povedané..."
V marci minulého roku uzrelo svetlo sveta (v tomto prípade by však skôr sedel termín temnotu noci) druhé pokračovanie albumu "Dead Lover’s Sarabande (Face Two)", nesúce sa v totožnom duchu ako jeho predchodca. Rozruch však spôsobili najmä fotografie v booklete, ktoré vyobrazovali Annu-Varney nahého s vagínou namiesto penisu... Fanúšikovia však považovali fotografie za montáže. V májovom rozhovore pre časopis Orkus Anna-Varney úplne nevyvrátil fakt, že fotografie boli graficky manipulované s oddôvodnením, že je predsa iba umelec...
Ešte v tom istom roku vychádza aj doposiaľ posledný titul Sopor Aeternus (And The Ensemble Of Shadows) "Songs From The Inverted Womb". Vyšiel v náklade 666 kusov a jeho súčasťou je aj zhudobnená báseň Edgara Alana Poea "Eldorado".
Diskografia:
Ich Tote Mich Jedesmal Aufs Neue, Doch Bin Ich Unsterblich Und Erstehe Wieder Auf In Einer Vision Des Untergangs (1994)
Todeswunsch - Sous Le Soleil De Saturne (1995)
Ehieh Ascher Ehieh (1996)
The Inexperienced Spiral Traveller (1997)
Voyager - The Jugglers Of Jusa (1998)
Dead Lover’s Sarabande (Face One; 1999)
Dead Lover’s Sarabande (Face Two; 2000)
Songs From The Inverted Womb (2000)
oficial site:
http://www.soporaeternus.de/ Autor článku: Igor PETRUŠKA
-
http://musicx.sk/news.php3?id=4357 ______________________________________________________________
Rozhodla som sa sem prekopírovať tento článok, lebo myslím, že výstižnejšie by som to ja sama nenapísala...
Sopor Aeternus je moja srdcovka, tak som sa rozhodla reprodukovať vám ho v takejto podobe - popríp. navštívte jeho oficial. stránku - je tam aj možnosť vypočuť si niektoré z jeho piesní...
Predmet: SOPOR AETERNUS alias ANNE-VARNEY CANTODEA 
28.10.08 14:57
ja vie, bude zo mna asi iba pozer ked sa neviem vcitit do tej hudby, ale z tohto uz mi naskakovali zimomriavky :)
a neni to one-man band: na každom albume pracovalo 5 a viac ľudí.
