Tak, dalšia báseň... Trochu som sa inšpirovala jarou...
Tak, nech sa vám páči... :)
Lúka plná narcisov
na čiernom slnku stmavla.
Potoky slz
vyschli na dno.
Narcis zvedol,
lebo moje oči zachvátili slzy bez slov.
Smiem vôbec písať
tieto verše
na listy narcisov?
Tichou prosebnou modlidbou
prosím:
,,Navráť mi spásu.
Navráť mi šťastie do života."
Kvety narcisov
uschli.
Moje slzy však
nikdy nevyschnú.
Ked kvetu ublížiš,
ublížiš tak mne.
Vieš,
je to ako ked chytíš do rúk motýľa.
Zomrie v tvojich rukách.
Usmrtíš ho...
Tak ako mňa.
Ale motýľ zomrie túžbou zachrániť sa,
a znovu vzlietnuť.
A ja zomriem túžbou...
Zomrieť v tvojich rukách,
ako narcis,
ktorý už zvädol...
A všetko je len o tom...
O narcisoch a motýľoch...
O smrti a láske...