aj ja sa chcem podeliť, takže jedna stará, skoro zabudnutá báseň:
Ako si ležím, hore hľadím
na strop biely a tak veľký
všade je len zvláštne ticho
tak sa dívam do žiarovky.
Žiarovka a dva kábliky
veľmi krásne iskričky
v žiarovke sú dve detičky
ako malé hviezdičky.
Spolu sa tam dobre majú
tancujú a spievajú
hrajú sa hru na vojačkov
mňa sa dívať volajú.
Prihliadam sa teda lepšie
ako na mňa mávaju
tí dva malí vojačkovia
hneď ma k sebe ťahajú.
Tak ich oboch pevne chytím
v rukách stisnem ako viem
ako tá hra má byť ďalej
to sa nikdy nedozviem.
Nechápavo padnem k zemi
ležím, ticho pozerám
detičky sú dolu pri mne
strach ma zvnútra zožiera.
Majú veľmi bledé tváre
z očí im hnis vyteká
ústa 3 krát prešité
hniloba z nich preniká.