Sneh

Prvý ťažký krok, za ním druhý, znejú po zasneženej ulici. V každom z nich sa odíja množstvo bolesti, každým krokom je bližšie ku koncu, slovo koniec pre ňu znamenalo výkupenie.Začiatok bol rozprávkový, cítila sa ako princezná, bola nepopísateľne šťastná.Prišiel on, s ním aj začiatok rozprávky, bol milý, chápavý, obozretný, zdal sa dokonalý.

Všetko, čo ju napadlo, všetky jej najtajnejšie túžby sa s ním mohli premeniť na skutočnosť. Vysnívala si ho však až príliš dokonalého, nemilovala ho, milovala svojho princa zo snov.Nevládal spĺňať jej požiadavky, zmenil kvôli nej na sebe všetko, spravil zo seba jej sen, popritom často zabúdal na seba, svoje ja. Mala stále väčšie nároky, vadilo jej jeho oblečenie, vymenil ho, len pre ňu. Nezniesla jeho blonďavé vlasy, kvôli nej ich nechal narásť a prefarbiť na čierno.Nepáčili sa jej kamoši
s ktorými trávil čas, prerušil s nimi kontakty, i tak si niečo si vždy niečo našla, čo by na ňom zmenila. Nevšimla si, ako ho tým ubíja, zabúdala na jeho city, po čase sa stal jej otrokom. Vravievala si, keby ma nemiloval a vadilo mu to, nerobil by to. On sa zmenil, páči sa mu to, môžeme byť obaja spokojní. V ňom to však kričalo, nechcel sa vzdať kamošov, rodina ho nespoznávala, zmenil na sebe všetko, čo sa zmeniť dalo. Tŕpol, čo si vymyslí nabudúce, miloval ju, no zobrala mu všetko to, čo mal predtým tak rád. Bál sa protestovať, zraňovalo ho to, veril, že po čase sa umúdri a dovolí mu žiť vlastný život, nie život, ktorý mu vymyslela ona., život, po ktorom tak túži. Nič sa nedialo, stále sa správala rovnako, láska k nej sa premenila na nenávisť. Nenávidel ju, stratil všetko, jediné, čo mal bola ona. To hi ničilo, nedokázal dlhšie hrať poslušného chlapčeka, ktorý na slovo počúvne svoju paničku. Nevedel, ako vycúvať z tohto bludného kruhu, stal sa z neho majetok. Všade musel chodiť s ňou, ani na krok nesmel ísť sám, ak to porušil, zúrila na neho. Nebolo východiska, trvalo to už pridlho na to, aby to bol schopný dlhšie znášať. Ten deň sa jej vryl do pamäti, pochopila ako to všetko cítil, bolo však neskoro.



Deň ako každý iný, zavrel sa vo svojej milovanej izbe, aspoň tu mohol byť sám sebou. Cítil sa slabý, bezmocný, bolo mu z toho zle. Ľahol si na posteľ, v náručí stískal vankúš, cítil sa príšerne, nevládal ani plakať. Za posledný rok preplakal toľko nocí a večerov, v poslednej dobe už nevládal. Plač sa pre neho stal útechou, tá ho tiež opustila, nezostávalo mu nič iné ako dusiť v sebe všetku bolesť, ktorú mu spôsobovala osoba, ktorú tak vrúcne miloval. V jednom okamihu ho uchvátila myšlienka, chopil sa jej, našiel východisko, cestu von. Otvoril skrinku v kúpeľni, našiel, čo hľadal. S žiletkou v ruke si sadol na podlahu, oprel sa o kachličkami vyzdobenú stenu, pohľadom si premeriaval ruky. Vyzrel z okna, vonku tancovali snehové vločky, pripomínali mu slzy. tie smutné večery strávené v jeho malej tmavej izbičke.Dostal nápad, postavil sa, otvoril okno a zahľadel sa na zasneženú parapetu.Rezol do svojej ľavej ruky, vlastnou krvou do snehu napísal odkaz, z očí sa mu vykotúľali kvapky žiaľu a tichúčko popadali na zem. Škrabol do tej istej ruky, teraz však hlbšie, pomaly klesol k zemi.


Zdalo sa jej čudné, že neprichádza, musí sa ísť pozrieť k nemu domov. V dome vládlo neobyčajné ticho, nenašla ho v žiadnej z miestností, do ktorých sa pozrela. Rozhodla sa kuknúť do kúpeľne, zočila ho na zemi, ležal v kaluži krvi. Je neskoro, so slzami v očiach sa pokúsi zavrieť okno, keď si všimne niečo v smehu. Milujem ťa, vrazila jej veta do očí, klesla pred jeho nehybným telom na kolená. Prosila o odpustenie, nenachádzala žiadnu útechu, už jej nemohol povedať, čo potrebovala počuť.


Kroky ju preto tak sužujú, každý večer sa vyberie k jeho hrobu, žiada, aby jej odpustil.Dávno si sľúbila, že na neho nikdy nezabudne,nenájde si nijakú náhradu. Zostane s ním, v dobrom aj zlom, síce mala výčitky za to, že ešte žije.Bolo jej zo seba zle, ako mohla byť taká krutá, nezaslúži si žiť. Potrestaním jej boli výčitky a utrpenie, ktoré denne prežívala. Dnešok bol výnimočný, výročie jeho smrti, v tento deň sa cítila horšie ako v ostatné dni. Teraz to bola ona, kto chcel zomrieť, nedokázala sa s tým zmieriť, nevládala žiť s toľkou vinou. Poklakla si k studenému hrobu, z kabelky vytiahla sviečku a zápalky, zapálila sviečku a ľahučko ju položila na náhrobný kameň. Doniesla mu 7 červených ruží, 7 bolo ich šťastné číslo, červené ruže symbolizovali silu ich lásky. Nedokázala sa vo fotoalbume pozrieť na fotky, kde bol on, spomienky ju donútili plakať, kedykoľvek ho niekto spomenul. Prišla sem za jasným cieľom, chcela zomrieť, túžila sa zbaviť utrpenia. Z vrecka v rifliach vytiahla vreckový nožík, nič ju nemohlo zastaviť, práve, keď prikladala nožík k zápästiu, ozval sa za ňou hlas. Bol to on, nechcela veriť vlastným očiam, stál pred ňou duch jej lásky. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a vyriekol svoje prianie. Presviedčal ju, aby to nespravila, odpustil jej pretože ju toľko miloval. Nožík jej vypadol z ruky, pozrela sa mu hlboko do očí, nevedela preukázať svoju vďačnosť za odpustenie. Vietor pohladil jej dlhé tmavé vlasy, ruka sa jej už nedotýkala, bol preč. Po tejto noci si bola istá, ako veľmi ju miloval a to jej dodalo silu do života. Svoj sľub sa rozhodla dodržať, s nikým si nikdy nič nezačne, bude žiť z lásky k nemu. Zomrel pre ňu, cenila si to viac ako svoj život, preto zvyšok svojho života zasvätí spomienke na neho.

Píšem väčšinou trochu dlhšie príbehy, ale to preto, lebo chcem načrtnúť charakter každej z postáv.

Diky, doteraz ma seci za moje veci len zhadzovali, ae myslim, ze to je u nich skor osobne. Zboznujem tento pribeh, vznikol tak spontanne, mal byt uplne iny, ae ked zacnem pisat, pisem jak v tranze. Za to ze pisem take pribehy vdacim jednej osobe, ktora ma naucila sa vcitit do toho, co pisem. Predtym som to buala ako zabavku a potom sme si zacali pisat a vela sa o svojich pribehoch rozpravali a ja som pochopila, ze necem iba text z nudy, ae pribeh s emociami. Za vsetky rady mu velmi dakujem, bez nich by som sa nedostala sem.

nie je to osobne, je to konstatovanie. to ze sa to tebe paci a inym nie - s tymsa v zivote budem musiet vediet naucit vyrovnat pretoze ak chces pokrocit na kusok vyssiu uroven tak musis vediet znasat aj kritiku. kritika je v podstate hnaci motor - inak by clovek nemal dovod napredovat

Ja viem, keby ma niektori ludia obcas neusmernili, tak by som nadalej pisala pribehy, kazde druhe slovo nadavka. Ale potom som vdaka tomu clovieciku zistila, ze to tak nejde.

gothic gracia: z poviedky usudzujem, že si majetnícka čo sa týka chalanov.... ale neboj, to ťa prejde my muži sme predsa spoločné vlastníctvo

usmernovanie nie je spravny vyraz. ovorim o kritike, tvorivosti sa medze nekladu, ale ide o to ze vysledok moze byt dobry alebo zly. ja som sa tiez nenaucil kreslit za den

Nie som majetnicka, vlastne nwm, ete som nikdy chalana nemala a ani som sa nad tym velmi nezamyslala......trapia ma uplne ine veci.....

Heej, ae samovrazdu nespachas len tak, vacsinou to je v afekte, ked uz jednoducho nemozes a vies, ze si v bludnom kruhu. A to je ta nerealnost, no niekto ti pobabre zivot a ty k nemu ete budes mily? Hmmm, to by som rada videla. Sice, aj moj kamos, spuavam sa k nemu obcas odporne a on je stale mily.....divny to clovek.

gracia poviem ti to takto: este raz popleties u a r a prispevky ti mazem



pre zvysok: vsimate ten vyvoj? jedna osoba a uroven celeho fora ide dole, keb sa sem dostal akto nezainteresovany tak ma z toho asi rovnaky pocit ako ja z niektorych "ghotyckych blgoch".. a potom ze ako vznikaju take precudesne stereotypy o gothakoch...

Jeziis, takyto bagatel. Mozno napisem nieco zmyselnejsie, ked sa dorehocem. Niekedy na vas nemam slov, v zivote sa ku mne takto nik nespraval a to som si myslela, ze su ku mne vsetci zli.

cim dalej tak tym viac chapem ze preco su "ku tebe vseci zli"

neurobis nam vsetkym vratane seba laskavost a nevykasles sa na toto forum, hm? myslim ze nehovorim len za seba

Nie, mam lepsi napad, budem ignorovat tu par ludi a bude to v poriadku.

Gothic_Gracia napísal:

Nie, mam lepsi napad, budem ignorovat tu par ludi a bude to v poriadku.

cca 80

no sudiac podla jej prispevkov to tu aj tak cele ignoruje a len si sem chodi "monologizovat" hlavne ze si "pisne" a svet je "krasnulinqy"

Gracia: Tu sa nikto nesnaží byť k tebe zlý ale keď sa vijadruješ na úrovni škôlkara a trepeš kraviny tak sa to velmi inak riešiť nedá.

mortimer napísal:

no sudiac podla jej prispevkov to tu aj tak cele ignoruje a len si sem chodi "monologizovat" hlavne ze si "pisne" a svet je "krasnulinqy"

neuozumiem. xeu si povedať "kuasnulinquy?

sory preklep, mea culpa. kjuasnulilinkatuyj ci ako sa to teraz pise

mortimer napísal:

pre zvysok: vsimate ten vyvoj? jedna osoba a uroven celeho fora ide dole, keb sa sem dostal akto nezainteresovany tak ma z toho asi rovnaky pocit ako ja z niektorych "ghotyckych blgoch".. a potom ze ako vznikaju take precudesne stereotypy o gothakoch...

toto fórum nemôže ísť viac dole, je to tu všetko v sračkách... "ghotycké blgochy" sú o úroveň vyššie

alebo osobne stranky na birdz? najlepsie momenty ked sa emovia hnevaju

v pribehu pises o divcati ktre si nedokazalo otvorit aci aby videla veci ktore boli ocividne aj ty by si si mala otvorit oci a pochopit ze kritika napominanie upozornovanie na chyby cloveka alebo inych veci nemusia byt vzdy zle cize sa nemas za co cititi ukrivdena len si musis uvedomit par veci a pozriet sa na veci aj z ineho uhla a nehladiet len priamociaro. cize bud nevies o com pises alebo pises o veciach ktorym ty sama neveris a nechapes ich a mysis si ze sa tykaju vsetkych len nie teba.