jedna moja :D

takže jedna báseň odo mňa... napísané kedysi dááááávno keď som bol ešte mladý...

na dvere spomienok mi búši
osud dvoch zatratených duší
utópia utopencov

ruka v ruke klesli spolu na dno
tam teraz hlcú čierne bahno
láska ide cez žalúdok

bol k tomu aj taký trápny obrázok mŕtvol muža a ženy v objatí na dne rieky, ale už sa nezachoval.
obrázok som nazval "utópia utopencov" a to bol podklad pre túto báseň...
povedal som si že by si tí dvaja zaslúžili nejaký príbeh, tak som im ho dal.
síce kratučký a veľmi prvoplánový, ale nesťažujú sa

Dojimaveee!

A tie posledne dva verse ...

dalo by sa na tom porpacovat nahodou :)

díky, obával som sa že ma zotriete moje sebavedomie prudko stúplo....

rozmýšlam, čo za básnický prostriedok je "utópia utopencov"...Aliterácia?

LizzieBathory napísal:

rozmýšlam, čo za básnický prostriedok je "utópia utopencov"...Aliterácia?

ja ako kultúrny barbar to odborne volám že "znie to dobre"