Z výšky hľadím na bezmocné telo
ako sa vznáša v hĺbke jazera
a cez tú špinavú zelenú vodu
sklenými očami namňa pozerá.
Pomaly dvíha kumne ruky
a snaží sa vysloviť nejaké slová
no namiesto slov ide z úst
iba zhustnutá krvavá voda.
Z pohybov popraskaných pier čítam
čo sa tak bezmocne snaží vysloviť
neviem či rozumiem správne
že mám to telo utopiť.
Horúci pot mi tvár zaleje
a na chbte zimomriavky mám
ja ďalej načúvam nemým slovám
na chladnúce telo pozerám.
Sklenený pohľad vytráca sa preč
jej oči sa krvou podlejú
telo sa kŕčovite zavlní
slzy mi líca zalejú.
Z tej výšky snažím sa jej pomôct
rýchlo ju chcem vyloviť
prudko otvorí oči a: Choď preč!
Opakovane snaží sa vysloviť.
Nehybne ostanem vznášať sa vo vzduchu
začínam chápať čo sa tu deje
vzdušný bozk pošlem do hlbín
a ona sa na mňa usmeje.
Ako tak pomaly stúpam vyššie
každú chvíľu sa obzerám
na telo prikryté riasami
slzavým pohľadom pozerám.