Vykríkol som do tmy..
bez úspechu
jedinou reakciou je ozvena
echo môjho svedomia
Márne čakám na to čo má prísť
s odvahou pozrieť sa do očí
v hlave sa rodí idea, čo by sa mohlo zísť
prv než sa ruleta osudu otočí
Smrť alebo život, dve cesty bez konca
priviazaný na kresle spásy
v diaľke počuť údery zvonca
odbíja posledné minúty pozemskej krásy
Snažím sa spomenúť si na všetky tie telá
rozhádzané vôkol môjho stola
bolo ich tak akurát, ani málo ani veľa
počkám si kým niekto moje meno zvolá
Zaplnil som titulné stránky novín
niežeby to bolo mojím cieľom
vytiahnuté svedectvo z krovín
zosnúbi sa s posledným ortieľom
Byť Paganinim ostrých nožov
virtuózom zbesilých fantázií
keď na vás hľadia s hrôzou
neschopní akýchkoľvek ovácií
Môžete si za to sami, s vaším defektom
nezabíjal som z chuti ale len trestal
tých čo pohŕdali ma poctiť rešpektom
ak bol pýchou váš život, nič iné som si nevzal
Sedím si na kresle spásy a čakám
márna je však vaša radosť, prídu daľší
Doznel zvon, bol pre mňa znamením
dnes ste to vy, kto vraždí...